Piaty deň bol naším súťažným dňom. Mrzelo nás, že sa ním stala nedeľa, pretože sme si nemohli vychutnať bazén, prípadne more. Ak by sme sparingovali v sobotu, náš program by bol o mnoho bohatší.

Vstali sme zavčasu ako vždy asi okolo 6 tej, no menil sa čas takže sme mali akože 1 hodinu k dobru. Nasledoval rutinný režim: príprava, raňajky, odchod do športovej haly.

Po príchode do haly sme sa išli rozcvičovať a zahriať, vyskúšať nejaké reakcie. Presne o 8:3O sa začala súťaž. Pozorne sme sledovali ako sa začne, či pôjde všetko podľa plánu. Napočudovanie išlo to tak ako malo, to zn., že v ringu kde sme mali byť my, súťažili najprv juniorky do 45 kg, 45 – 50 kg, 5O – 55 kg a až potom naša kategória do 6O kg.

Ani po troch dňoch neboli k dispozícii pavúky – rozlosovanie, vedeli sme len, že v našej kategórii je 5 Američaniek, Škótka, Rumunka, Španielka a my.

Tesne pred zaťatím kategórie sme mali možnosť nakuknúť do rozlosovania aj to len preto, že pri stole bol náš známy Chuan Carlos

Zistili sme, že máme hneď prvý zápas z kategórie a proti súťažiacej z USA. Všetky ostatné súťažiace postupovali automaticky do druhého kola. Prečo by sme mali mať my aspoň raz šťastie? 

Zápasilo sa 1 kolo po 3 min. Samotný zápas prebiehal k našej spokojnosti, mali sme zvolenú jednu taktiku a potom sa už kombinovalo podľa situácií. Lenka jednoznačne vyhrala. Mysleli sme si, že po tomto zápase budeme mať viac času na oddych, pretože sa mali odohrať ďalšie zápasy z danej kategórie. No nestalo sa tak. Do dnes nevieme pochopiť podľa akého kľúča sa na tejto súťaži zápasilo, no čo už. Po nás prebehol jeden zápas a už sme nastúpili opäť my, tentokrát proti Škótke. Tu bolo potrebné zvoliť inú defenzívnu taktiku a tomu prispôsobiť aj naše ataky. Verdikt po 3 minútach zápasu znel: remíza a pokračovalo sa ďalej nadstavením jednej minúty. Nenechali sme sa zahanbiť, zabodovali sme a v tejto chvíli sme mali bronzovú medailu istú. Bolo to veľmi náročné, pretože Lenka stála v ringu prakticky 4 minúty temer bez prestávky. V tomto zápase sa Lenka zrazila kolenom so súperkou, čo ohrozovalo priebeh ďalších zápasov, bol potrebný zásah lekárskej služby. Lekári jej koleno zmrazili a dali do bandáže. O chvíľu sa začínal zápas o postup do finále s Američankou. Táto súťažiaca bola pre nás náročnejšia, museli sme viac atakovať, pretože zopárkrát zasiahla Lenku nohou – kopom dolyo chagi s prednou nohou, na hlavu, čo znamenalo, že nesmieme povoľovať. Nakoniec z toho bola remíza. Nasledovalo ďalšie naše predĺžené kolo. Musím priznať, že z môjho uhla pohľadu to nevyzeralo veľmi ružovo a perspektívne, no vyhrali sme, predsa len je dobre, že máme rozhodcov na 4 stranách ringu, vidia body z každej strany. Som rada, že to tak dopadlo a my sme postúpili do poobedňajšieho finále. V tomto zápase tiekla aj krv, žiaľ bola naša. Zabudla som vyššie uviesť, že aj my sme tej prvej Američanke spustili krv a tak mala Lenka na doboku jej krv a aj svoju vlastnú – masaker :-/

Po zápasoch sme vyšli na čerstvý vzduch, Lenka si odpočinula, osprchovala, prezliekla sa a čakali sme na odchod do hotela, no bolo ešte len po 11 tej a tak sme išli späť do haly a natočili sme zopár zápasov.

Okolo 14 tej sme už boli na obede, rýchlo sme sa najedli a šli na izbu, umyť sa a ľahnúť si na hodinku – odpočinúť si pred dôležitým zápasom.

O 15:3O sme už boli v autobuse, chceli sme sa dostať do haly v predstihu, opäť sme nevedeli ako to bude celé prebiehať. Po príchode do haly sme sa išli pre istotu dôkladne pripraviť. Potom sa ukázalo, že idú najprv finálové zápasy zo soboty a až potom z doobeda.

Čakanie bolo zdĺhavé, bolo to ako čakanie na popravu. Až medzi 17: 3O a 18 tou sme sa dostali na rad my. Vo finále sme mali opäť reprezentantku z USA. Finálový zápas prebiehal v dvoch kolách po 2 minúty, čo nám aj viac vyhovovalo. Prvé kolo sme boli jasne dominantnými, bolo potrebné si to udržať. V druhom kole sa Američanka musela viac snažiť, no my sme mali nabodované a ešte sme bodovali aj v druhom kole, takže výsledok bol jednoznačný – VYHRALI SME 1. MIESTO NA II. SVETOVOM POHÁRI. (Lenka mala citlivý nos z doobeda a tak stačilo malé buchnutie a opäť sme krvácali.) Po tomto zápase sme museli opätovne navštíviť lekára, nielen kvôli nosu, ale aj kvôli bolestiam kolena. Dnes už môžem povedať, že sa cíti lepšie a koleno sa vracia do normálu, našťastie.

Po zápase nasledoval podobný postup ako doobeda: umyť sa, prezliecť sa a odpočinúť si. Potom sme išli do haly a sledovali sme prebiehajúce finálové zápasy.

Už počas zápasov sa konalo na ringu 6 odovzdávanie medailí, no bez hymien a vlajok, bez diplomov – trapas. Záverečný ceremoniál bol akože o tom, že sa poďakovalo rozhodcom za ich prácu a to bolo všetko, medzi časom sa odovzdávali medaile.

Keď Lenka získala svoju medailu, tak sme si urobili zopár pekných snímok a išli sme do autobusu, kde sme čakali na transport do hotela, už sme nemali nervy čakať na to kým všetkým víťazom odovzdajú trofeje.

Do hotela sme prišli okolo 21:3O, umyli sa a chystali sme sa vonku. Ja za prezidentom AETF T. Lobodom do Hotela Bali a Lenka na party, ktorá sa mala konať v bare Penelope na pláži.

Lenka sa pripojila k poľskej skupine a išli spolu na spomínanú party. Ja som si zavolala taxík do Hotela Bali. Taxikár – starší pán sa snažil navodiť debatu, ale tá uviazla, pretože ja som nevedela po španielsky a on nevedel po anglicky, takže smola.

Po príchode do Hotela Bali som stretávala známych. Každý sa ma pýtal, či idem na party. Dokonca Krizstof, Oskar a Piotrek ma volali na ochutnávku delikátneho španielskeho vína.

Nakontaktovala som sa s prezidentom AETF a čakala som na neho v hotelovej hale. Po chvíli prišiel a pustili sme sa do riešenia našich otázok, týkajúcich sa Euros 2007. O 10 minút prišla aj pani Lobodová, ktorá mi poskytla cenné rady týkajúce sa registrácie. Neskôr sa k nám pripojil aj Cos Van de Heuel, ktorý ma na starosti rozhodcov a organizáciu ringov. Dala som mu k dispozícii plán Poprad Arény, pozvánku atď. Nesedeli sme dlho spolu, keď k nám prišiel Donnato Cicutto z Talianska, ktorého zaujímal program na rozlosovanie. Keď získal odpoveď tak sa vzdialil, pretože pochopil, že diskutujeme o vážnych veciach.

Po našej komunikácii som sa s manželmi Lobodovými premiestnila vonku k bazénu, kde na nás čakal prezident Ruskej federácie TKD a taekwondisti z Francúzska.

Asi okolo 00:15 som odišla z hotela a premiestnila som sa taxíkom do nášho hotela Albir Garden, kde som sa ešte pred spánkom pobalila a o 1:3O som išla spať.