Tretí deň začal v pohode, vstali sme o 6 – tej, umyli sa a o 7 – mej sme už boli na raňajkách. Klasicky sme mali možnosť výberu. Zvolili sme suchšie a sladšie raňajky. O 7:45 už boli pristavené autobusy, ktoré nás mali doviesť do športovej haly.

Ráno je tu tma ako u prostred noci, vyčasievať sa začína až okolo 8 – mej hodiny a úplne vidno je až niekedy okolo pol deviatej.

Niečo po 8 – mej sme už boli pri športovej hale. Samotná hala je moderná a pravdepodobne nová budova, ktorá tvorí súčasť jedného veľkého športového komplexu, kde môžete nájsť bazén, viacero outdorových dvorcov na basketbal, tenis a pod. Vnútro haly pripomína blúdisko, je veľmi ťažké zorientovať sa kde je vchod / východ, kadiaľ treba ísť na toalety…

Po vstupe na palubovku sme boli očarené tým ako pekne je hala prispôsobená súťaži WC 2006. Steny sú vkusne ozdobené transparentmi, na ktorých sa nachádza generál Choi, je tu vlajka s logom súťaže, s logom Španielskej federácie a pod. Na celej pravej strane haly sa nachádzajú vlajky zúčastnených krajín. Palubovku pokrýva 7 ringov.

Súťažiaci sa hneď po vstupe prezliekli a začali si precvičovať tuly na tatamách. Lenka nebola výnimka, hneď si na svojom ringu začala precvičovať Ge-baek tul.

O 8:30 J. W. Bos zahájil súťaž, cvičenci sa pripravovali na svoje štarty. Hneď v úvode sme zistili, že jednotlivé kategórie sa začali miešať. Nič nesedelo s rozpisom, ktorý sme získali včera na porade trénerov. My sme mali podľa rozpisu ring č. 3, tak sme sa viacmenej zdržiavali v jeho blízkosti. K dispozícii neboli ani pavúky, čiže rozlosovania, nikto netušil kto s kým ide, pritom včera bolo povedané, že pavúky budú ráno vyvesené na stene alebo si ich budeme môcť prevziať zo stola, toho ktorého ringu. „No neudalo še“ ako hovoria poliaci. Ring č. 1 a 2 dokonca vyhlásil kategóriu, súťažiaci sa začali zhromažďovať a potom keď už tam všetci stáli nastúpení tak zistili, že dané kategórie nie sú rozlosované.

Nikto nič netušil a tak sme sa začali pripravovať priebežne na naše vystúpenie. Asi tak okolo 11:45 bola vyhlásená naša kategória do ringu č. 6, ktorý sa nachádza na opačnej strane haly (dĺžka haly je pre ilustráciu 100 m).

Rozhodcovia dali dievčatá nastúpiť pred seba, skontrolovali ID karty a začal sa 1. zápas. Keď som sa pýtala rozhodcu, ktorý zápas ideme my odvetil, že asi siedmy v poradí. OK

Zároveň musím povedať, že som sa snažila dostať k stolíku a opýtať sa rozhodcu, či mi nemôže ukázať pavúky, dvakrát znela odpoveď nie, takže nikto okrem rozhodcov nevidel rozlosovanie, nevieme akým spôsobom bola rozdelená naša skupina a ako sa postupovalo – snáď sa to raz dozvieme, hoci aj po súťaži na internete, ale veľmi nás to zaujíma.

Lenkyn prvý zápas nebol siedmy v poradí, ale asi štvrtý, no nič to. Vedľa nej stála írska reprezentantka, ktorú poznáme aj z majstrovstiev Európy aj zo sústredení, ktoré sa konajú v Poľsku. Obe súťažiace cvičili Ge-baek tul. Lenka svoju zostavu zacvičila na 99%, raz zaváhala v dvoj pohybe pri konci, ale aj napriek tomu bola lepšia a zvíťazila. Veľmi sme s a potešili, je to pre nás veľký pokrok postupovať v tuloch na takýchto súťažiach. Keď sme pozerali na ďalšie súperky, ktoré sa podľa nás mali ocitnúť v súboji s Lenkou, mali sme hneď jasnú stratégiu, pretože necvičili tak kvalitne ako Lenka. Zároveň sme si mysleli, že máme viac času keďže ich bolo 24 v kategórii. Odrazu po druhom zápase mala ísť opäť Lenka, išla som sa opýtať rozhodcu, či sa nezmýlil, no odvetil, že nie a pavúky mi zamietol znova ukázať. Nebolo to až také tragické, lebo Lenka je dobre pripravená, takže nerobilo jej to problém nastúpiť. Vedľa Lenky sa postavila holandská reprezentantka, ktorá je tohtoročná majsterka Európy v tuloch. Trocha nás to zaskočilo, keďže sme očakávali podľa logiky – pavúkovej inú súperku, no čo už. Aj preto nás ten pavúk veľmi zaujíma. Lenka mala dostatok času sa skoncentrovať pred samotným zápasom, vedela, že musí zo seba vydať všetku silu, aj tak bolo, zacvičila na 100%, no z 5 rozhodcov presvedčila len 1, a tak sme sa rozlúčili s postupom do boja o medaile. Poľský tréner, držiteľ 4. danu prišiel Lenku pochváliť za jej pekný výkon, pričom sa vyjadril, že podľa neho sa jej ukrivdilo a mala vyhrať ona nie Holanďanka, no ale rozhodcovia rozhodli, tak ako rozhodli. V tejto kategórii sa na 1. mieste a 2. mieste umiestnili reprezentantky z Poľska a naša súperka z Holandska skončila tretia.

O 13:30 nás čakali autobusy do hotela na obed. Asi tak o 15:30 je naplánovaný odchod späť. Poobede sa tešíme najmä na tradičné sparingy, ktoré chceme natáčať na kameru.

doplnené

Po príchode do športovej haly sme si našli vhodné miesto na natáčanie tradičného sparingu, ktorý mal byť na centrálnom ringu. Súťaž sa začala hádam presne až na nejaké minúty. V pláne boli tradičné sparingy, tímové tuly a sparing (dnes len pre farebné pásy).

Natočili sme zopár spomínaných tradičných sparingov, niektoré sú naozaj perfektné, len zatiaľ nerozumieme dôkladne systému bodovania, ale predvádzané akcie stálo za to natáčať, ide v podstate o taký exhibičný vopred dohodnutý sparing vo dvojici, no a čím je bličšie k realite tým lepšie. Používajú sa v ňom atakové ako aj defenzívne techniky, v niektorých prípadoch sú použité aj klasické prvky zo sebaobrany.

Samotná súťaž trvala asi tak do 19 – tej. O 18:30 prišiel do haly aj prezident ITF Majster Tran Trieu Quan, spolu s ďalšími členmi výboru. Nasledovať mal otvárací ceremoniál. Tesne pred ním sa hala začala meniť, premiestňovali sa stoličky, súťažiaci sa sústreďovali za kulisu atď.

Otvárací ceremoniál sa začal predstavovaním krajín. Myslela som si, že pôjdeme kdesi na konci, keďže Slovakia s „S“ podľa abecedy zákonite nemôže byť na začiatku a tu hneď asi tretia krajina v poradí ESLOVAQIA a naša Lenka chúďatko sama za tabuľkou „eslovakia“.

S pomedzi všetkých nastúpených krajín bola neprehliadnuteľná Mongolia (Mongolsko), ktorá mala asi 5-6 členné zastúpenie a všetci mali na sebe tradičné mongólske oblečenie. Napr. jeden chlapec mal na nohách čižmy a na hlave čiapku pripomínajúcu baranicu, s pod ktorej mu trčal dlhý zapletaný chvost ako v šaoline. Na sebe mali niečo také ako kimoná zo saténu, no super to vyzeralo.

Potom nasledovalo predstavenie rozhodcov, hymna, privítanie, príhovor T. T.Quana a organizátora súťaže Chuana Ferranda, ďalej príhovor primátora mesta Benidorm a za tým mali priestor deti taekwonďatá, ktoré zacvičili nacvičenú exhibíciu.

Program pokračoval vystúpením španielskych inštruktorov TKD, ktorí ukazovali sebaobranu, tradičný sparing a techniky asi na španielsku hymnu.

V športovej hale bolo veľmi horúco a program pokračoval ďalej – už sa nám to zdalo príliš zdlhavé a nielen nám, niektoré výpravy už chceli odíjsť. Nasledovalo vystúpenie súboru zo zábavného parku Terra Mitica, išlo o tradičné španielske tanece.

Asi o 20: 55 sme sedeli v autobuse a čakali kým sa uvoľní premávka. Lenka prišla počas cesty na to, čo kričala zo sna („to isté“ – znamená, že máme tie isté švédske stoly na večeru).

Nevieme čo si máme nakombinovať, to je náš hlavný problém.

Po večeri som bola poslať informácie na web a Lenka bola vonku v blízkom okolí hotela s Angličanmi a Rusmi.

Teraz sa už chystáme spať je 23:17, zajtra ráno nás čaká to isté – budíček o 6. –tej a o 7:45 odchod do haly. Uvidíme ako si to zajtra zorganizujeme, máme v pláne ísť doobeda na pláž, ktorá je v blízkosti haly. Po obede nás čaká kongres, bude sranda.