Naše dobrodružstvo začalo ráno o 4:21 cestou pre Lenku. Počasie nám prialo, stretávali sme sa len s občasnou hmlou. Deň začal príjemným teplom a slnečným počasím. Tesne za Žilinou sme si urobili prvú a zároveň poslednú prestávku, na ktorej sme sa posilnili čajom a kávou. Počas cesty sme sa ešte nakontaktovali s najbližšími, ktorí nám zapriali šťastnú cestu a veľa úspechov. Od Laca Huňadyho sme získali dôležité informácie týkajúce sa cesty na viedenské letisko.

O 10:54 sme už boli na letisku. Cesta pod vedením Františka Novotného prebehla hladko a bez komplikácií. Ďakujeme. Na letisku sme si zistili, z ktorého terminálu nám to poletí, vzali sme si vozík, naložili batožinu a pobrali sme sa k cheeckingu, kde nám odobrali náš cenný náklad, dostali sme palubné lístky, rozlúčili sme sa s vodičom a prešli sme do check….? Tu sme si obhliadli obchodíky duty free, v ktorých prevládal Versace. Zistili sme si kde sa nachádza naša brána C 62 a čakali sme na pokyny. O 12:10 sme prešli kontrolou a dostali sme sa do priestoru, ktorý je najbližší k prechodu do lietadla. Náš let IB 4799 prostredníctvom spoločnosti IBERIA do Barcelony.

Samotný let trval 2:20, bol v celku zaujímavý, v tom zmysle, že raz sme boli hore raz dole a naše žalúdky mali kolotoč. Miesta sme mali obe v uličke, nebolo to zle, ale mali sme slabý výhľad. Mohli sme vidieť Alpy, či už pri pristávaní sme sa mohli pokochať pohľadom na more a na Barcelonu, no a tak sme troška videli, ale nebolo to ono. Po pristátí sme mali nie celú hodinu na to, aby sme sa zorientovali na letisku v Barcelone a našli bránu, ktorou sme mali prejsť k výstupu, ktorý viedol na let do Alicante. Podarilo sa nám to hneď bez problémov, sme šikovné. Bola to „gate B 28“. Vedľa toho bola brána, ktorá viedla k letu na Ibizu, tak sme sa zamýšľali nad tým, že či nenastúpiť. V rade na kontrolu Lenka tipovala na jedného černocha, že bude z TKD. Potom prišiel autobus, nastúpili sme, odviezol nás k lietadlu, do ktorého sme nastúpili a tentokrát sme mali miesta v strede. Vedľa Lenky sedel spomínaný černoch, dali sa do reči a naozaj patril k nám. Potom sa prihovoril ku mne a vysvitlo, že je to prezident TKD asociácie z Anglicka a pamätal si nás z Varšavy, tam nás zoznamoval Tom Denis. Let trval 1 hodinu. Po pristátí sme už išli spolu pre batožinu. Pri batožinovom páse sme sa stretli so Slovincami na čele s Tamazom Baradom. Vyšli sme a v príletovej hale nás už čakala pani, ktorá mala na sebe organizátorské tričko s logom WC 2006, prihovorili sme sa jej a ona nás zaviedla k autobusu, tam sme sa zvítali so Slovincami.

Cesta autobusom netrvala dlho možno tak 45 – 5O minút. Mali sme možnosť vidieť okolitú krajinu, ktorá je v našich očiach suchá, hornatá ale zaujímavá. Kopce – vrchy sú pieskovitého charakteru, okolité budovy sú nízke s typickými oblúkmi a terasami. Dookola domov sú palmy rôzneho druhu, samotné domy sú sfarbené buď do oranžova alebo sú biele, či béžové.

Do Benidormu sme prišli cca okolo 19 tej. Autobus nás zaviezol pred Hotel Bali, kde je sústredené centrum, bývajú tu VIP a jednoducho tu sa konala registrácia. Je to najvyšší hotel v Európe, má zvonku výťahy. Povedali sme si s Lenkou, že tam počas pobytu zájdeme a povozíme sa  . Vybalili sme batožinu z autobusu a vošli sme so vstupnej haly. V hale hore na balkóne na nás čakala organizátorka, ktorá nás navigovala do registračnej miestnosti.

Vyplatili sme štartovné, ubytovanie, transport, zvítali sme sa Majstrom Ferrandom, Bosom a ďalšími významnými ľuďmi, dostali sme taštičku s propagačnými materiálmi, s plánom súťaže, dohodli nám transport do nášho hotela. Po absolvovaní registrácie sme sa na „balkóne“ stretli s prezidentom AETF T. Lobodom a jeho asistentkou M. Rogacewskou, odovzdali nám diplomy z Varšavy, poskytli nám našu vlajku, dohodli sme sa na stretnutí, na ktorom máme spoločne prediskutovať Euros 07 na Slovensku.

Po ukončení rozhovoru s prezidentom AETF nás čakal náš vodič, ktorý sa volal Chuan Carlos, pomohol nám s batožinou, nastúpili sme a viezol nás do Hotela Albir Garden, ktorý je od Hotela Bali vzdialený asi 2O min cesty autom. Cestou nám urobil prehliadku okolia, ukázal nám kde je hala, rozprávali sme sa o Španielsku vo všeobecnosti… Teplomer v jeho aute ukazoval vonkajšiu teplotu – 24 st, bolo približne 20 hodín. Poukazoval nám obchodíky, kde sa dá výhodne nakúpiť, vzal nás na pláž, mimochodom ide o Costa Blancu, za Benidormom sa nachádza Altea… Mallorku nie je odtiaľ vidieť, jedine z kopca, aj to len malú bodku. Všetko nám povysvetľoval, boli sme poslední koho v ten deň viezol, takže nám urobil aj exkurziu, ostatní takýto luxus nemali:-)

Okolo štvrť na 9 sme dorazili do hotela Albir Garden. Ide o rozsiahly komplex, ktorý má niekoľko budov a v strede komplexu sa nachádza úžasný bazén. Dostali sme karty, inštrukcie kde je naša izba, kedy sa podáva strava, vzali sme si vozík na batožinu a šli sme.

Bývame v peknom apartmáne, ktorý má obývačku, kuchynku, spálňu, kúpeľňu a wc, plus pekný balkón s výhľadom na palmy.

Asi pred 21. hod. sme sa dostali na večeru, ktorá bola formou švédskych stolov, dali sme si rybky s hranolkami a nejakým ovocím. Bolo to veľmi chutné.

Po návrate na izbu sme si preštudovali materiály, ktoré obsahovala spomínaná taštička, umyli sa išli spať.